Prvky

Anatómia, Astrológia, Astronómia, Častice, Človek, Geológia, Psychonautika, Fantázia, Špiritizmus, Ufo, Veda
 
 
Obsah: Tu si nájdete prvky.
 
Prvky

Psychonautika
 
Prvok
Prvok (chemický prvok) je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom. Rozhodujúcim kritériom odlišnosti jednotlivých prvkov je protónové číslo, štruktúra elektrónových obalov jednotlivých prvkov zasa determinuje ich chemické vlastnosti. Vďaka tomuto periodickému zákonu možno prvky usporiadať do periodickej tabuľky. V súčasnosti poznáme 118 chemických prvkov, z toho 94 sa vyskytuje na Zemi, zvyšných 23 bolo umelo pripravených.
 
Atóm
Atóm je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností. Atómy sa ďalej zlučujú do molekúl. V prirodzenom prostredí majú rovnaký počet elektrónov aj protónov, v tomto stave je atóm elektroneutrálny. Ak sa tento pomer zmení, vzniká ión, ktorý je buď kladný (katión) alebo záporný (anión). Molekula, atóm či dokonca jeho subatomárne častice sú v neustálom pohybe. Veľkosť atómu je 10 umocnené na -10m (cca 100 pikometrov, 100 biliontín metra). Veľkosť atómového jadra je 10 umocnené na -15m (teda jadro je 100 000 x menšie ako atóm). Najväčší atóm je atóm Cézia, ktorý má veľkosť 2,3×10 umocnené na-10m.
 
Molekula
Molekula je taká najmenšia častica látky, ktorá má všetky chemické vlastnosti tejto látky a môže existovať samostatne. Túto charakteristiku môžu vykazovať aj niektoré atómy (inertné plyny a pary kovov). Na rozdiel od nich sa molekula skladá z istého počtu rovnakých alebo rozdielnych atómov, viazaných v určitom poradí chemickými väzbami. Počet atómov v molekule sa môže pohybovať od dvoch do niekoľko tisíc.
 
Periodická tabuľka prvkov
Periodická tabuľka chemických prvkov je tabulárna metóda zobrazenia chemických prvkov. Riadi sa tzv. periodickým zákonom, ktorý v roku 1869 publikoval Dmitrij Ivanovič Mendelejev, čiže zobrazuje pravidelne sa vyskytujúce trendy vo vlastnostiach prvkov v závislosti od ich protónového čísla. Tabuľka zatiaľ obsahuje 118 chemických prvkov.
 
Periodický zákon
Periodický zákon, opakovanie vlastností prvkov po istých periódach vyvodil 6. marca 1869 Dimitrij Ivanovič Mendelejev. Zákon v dnešnej úprave znie: Vlastnosti chemických prvkov a ich zlúčenín sa periodicky menia v závislosti od ich vzrastajúceho protónového čísla. Rozumieme pod tým to, že fyzikálne a chemické vlastnosti prvkov závisia od štruktúry ich atómov a zákonite sa menia so zmenou ich protónového čísla. Niektoré typické vlastnosti prvkov sa po určitom počte prvkov v rade za sebou (po istých periódach) opakujú.
 
Protónové číslo (atómové)
Protónové číslo, nazývané tiež atómové číslo udáva počet protónov v atómovom jadre. Je označované písmenom Z. Keďže protóny majú kladný náboj, počet elektrónov v obale atómu je zhodný s protónovým číslom, ak je atóm elektroneutrálny. Protónové číslo charakterizuje jednotlivý prvok. Protónové číslo určuje poradie prvku v periodickej tabuľke prvkov a zapisuje sa vľavo dole pred značku prvku, napríklad 92U (urán s 92 protónmi).
 
Protón
Protón (p+, H+) (z gréčtiny protos – prvý) je subatomárna častica v jadre atómu. Protónové číslo určuje chemické vlastnosti atómu ako chemického prvku.
 
Neutrónové číslo
Neutrónové číslo určuje počet neutrónov v atómovom jadre. Označuje sa písmenom N.
 
Neutrón
Neutrón (n) (z gréčtiny neuter – ani jeden z dvoch) je subatomárna častica v jadre atómu s neutrálnym nábojom, nestabilná, o niečo ťažšia ako protón a približne 1 839-krát ťažšia ako elektrón.
 
Elektrón
Elektrón je elementárna častica v obale atómu s jednotkovým záporným nábojom. Je 1836-krát ľahší ako protón a približne 1 839-krát ľahší ako neutrón. Hmotnosť elektrónu je 9,1093826×10−31 kg.
 
Elektrónový obal
Elektrónový obal je skupina atómových orbitálov s rovnakou hodnotou hlavného kvantového čísla n. Elektrónové obaly sú zložené z viacerých vrstiev, ktoré obsahujú dva alebo viac orbitálov s rovnakým uhlovým momentom kvantového čísla 1. Elektrónový obal tvorí elektrónovú konfiguráciu atómu.
 
Atómový orbitál
Orbitál je priestor, v ktorom sa vyskytuje elektrón v atóme. Podľa súčasných poznatkov možnosť výskytu elektrónu v danom priestore nemožno vypočítať s ľubovoľne vysokou presnosťou. Elektrónový orbitál predstavuje určitý kvantový stav individuálneho elektrónu v elektrónovom oblaku okolo jadra atómu. Tento pojem nie je možné vysvetliť pomocou klasickej predstavy o štruktúre atómu, kedy okolo atómového jadra obiehajú elektróny podobne ako planéty okolo Slnka. Elektrón ako elementárna častica vykazuje vlastnosti, ktoré zodpovedajú časticiam aj vlneniu.
 
Valenčná vrstva
Valenčná vrstva atómu je posledná vrstva elektrónového obalu atómu. Je najviac vzdialená od jadra. Elektróny na tejto vrstve sa nazývajú tiež valenčné. Valenčná vrstva sa zúčastňuje chemickej reakcie.
 
Valenčný elektrón
Valenčné elektróny sú elektróny v okrajovej, väčšinou neúplne obsadenej časti elektrónového obalu atómu. Valenčné elektróny rozhodujú o chemických vlastnostiach prvkov. Napríklad pri vzácnych plynoch je zaplnená valenčná vrstva príčinou ich nereaktivity.
 
Nukleónové číslo (hmotnostné)
Nukleónové číslo je celkový počet protónov a neutrónov atómového jadra, teda udáva približne aj jeho hmotnosť v atómových hmotnostných jednotkách u. Nukleónové číslo sa označuje písmenom A.
 
Nukleón
Nukleóny je spoločné označenie pre protóny a neutróny, teda častice tvoriace jadro atómu.
 
Nuklid
„Látky zložené z atómov, vyznačujúcich sa takým istým atómovým a hmotnostným číslom sa nazývajú nuklidy. Nuklid je atóm (prípadne len jadro atómu), ktorý má určitý konkrétny počet protónov a zároveň určitý konkrétny počet neutrónov (niekedy sa dodáva, že aj určitý konkrétny energetický stav). Inými slovami je to druh atómu (prípadne len jadra atómu), kde „“druh““ je definovaný kombináciou konkrétneho počtu protónov a konkrétneho počtu
neutrónov (a prípadne aj konkrétneho energetického stavu).“
 
Izotop
Izotopy istého chemického prvku sú atómy tohto prvku s rovnakými protónovými číslami, ale s rôznymi počtami neutrónov (teda s rôznymi nukleónovými číslami). Izotopy toho istého prvku majú prakticky rovnaké chemické vlastnosti; hlavný rozdiel je v tom, že ťažšie izotopy reagujú trocha pomalšie. Tento efekt je najvýraznejší pri izotopoch vodíka – deutéria a trícia.
 
Izotón
Izotón je označenie dvojice rôznych atómov, ktoré majú v jadre rozdielny počet protónov (rozdielne protónové číslo), ale rovnaký počet neutrónov v jadre (rovnaké neutrónové číslo). Napríklad 12B a 13C sú izotóny, nakoľko počet protónov v bóre je 5 a v uhlíku 6, no počet neutrónov majú oba rovnaký – 7.
 
Izobar
Izobary sú skupina nuklidov s rovnakým nukleónovým číslom, ktoré patria k rôznym chemickým prvkom. Príkladom izobarov je skupina 40Ar, 40K, 40Ca, v ktorej má jadro každého z týchto nuklidov dohromady 40 nukleónov, líšia sa ale počtom protónov a neutrónov.
 
Izomér
Jadrový izomér je metastabilný stav atómového jadra spôsobený excitáciou jedného alebo viacerých nukleónov. Jadrové izoméry sú energeticky bohatšie oproti zodpovedajúcemu základnému stavu jadra. Jadrové izoméry môžu uvoľniť prebytočnú energiu a prejsť do základného stavu.
 
Zoznam chemických prvkov podľa mena
Toto je zoznam chemických prvkov zoradený podľa mena.
 
Rádionuklid
Rádionuklid alebo rádioaktívny nuklid je atóm, ktorého jadro sa samovoľne premieňa za vysielania vysokoenergetického žiarenia. Rádionuklidy majú rozsiahle využitie v poľnohospodárstve, priemysle a v medicíne.
 
Ión
Ión je elektricky nabitá častica, ktorá vznikla z elektricky neutrálneho atómu alebo molekuly pridaním resp. ubratím elektrónov pri ponechaní pôvodného počtu protónov.
 
Katión
Katión je kladne nabitý ión. Atóm sa stáva katiónom vtedy ak elektroneutrálny atóm stratí jeden alebo viac elektrónov z elektrónového obalu.
 
Anión
Anión je záporne nabitý ión. Atóm sa stáva aniónom vtedy, keď elektroneutrálny atóm prijme jeden alebo viac elektrónov z elektrónového obalu.
 
Chemická väzba
Chemická väzba (interakcia) je vzájomné pôsobenie dvoch alebo viacerých atómov, pričom vznikajú chemicky stálejšie systémy zložené z dvoch alebo viacerých základných stavebných častíc (molekula, radikál, ión, kryštál). Základ všetkých väzieb spočíva v spoločnom zdielaní alebo predávání väzbových elektrónov príslušnými časticami.
 
Kovalentná väzba
Kovalentná väzba je typ chemickej väzby, ktorá vzniká medzi dvoma atómami, ktoré majú jeden alebo viac nespárených elektrónov a ich rozdiel elektronegativít je malý. Kovalentná väzba je silnejšia ako vodíková väzba a je približne rovnako silná ako iónová väzba.
 
Nepolárna väzba
„Ak je elektronegativita obidvoch atómov rovnaká, ťažisko elektrónového oblaku je uprostred medzi atómami (homeopolárna väzba). Takéto väzby sú napríklad v molekulách, v ktorých sú viazané dva rovnaké atómy v rovnakom stave, napr.: F2, Cl2, Br2, I2, H2O2, H2S2“.
 
Polárna väzba
Pri rozdielnej elektronegativite zlúčených atómov (v intervale 0,4 až 1,7) je ťažisko väzbového orbitálu elektrónového oblaku posunuté k atómu elektronegatívnejšieho prvku. V takýchto zlúčeninách sa označuje kladný a záporný čiastkový (parciálny) náboj na týchto atómoch. Označuje sa ako δ+, resp. δ- (záporný na elektronegatívnejšom prvku). Polárne zlúčeniny: NH3, H2O, H2S, PH3, …
 
Kovová väzba
Kovová väzba je delokalizovaná kovalentná väzba, pri ktorej sa v kryštále kovu väzbové elektróny pohybujú v oblasti jadier všetkých zlúčenín atómov.
 
Vodíková väzba (Vodíkový mostík)
Vodíková väzba alebo vodíkový mostík je druh slabej interakcie medzi molekulami. Je silnejšia ako väčšina ostatných medzimolekulových síl, ale je podstatne slabšia ako iónová väzba alebo kovalentná väzba. Vznik vodíkovej väzby je možný iba u veľmi elektronegatívnych prvkov, ako je napríklad fluór, kyslík a dusík. Jedine tieto tri prvky sú schopné v dostatočnej miere odčerpať elektrónovú hustotu od atómu vodíka.
 
Iónová väzba
Iónová väzba je kovalentná väzba, vzniká pri reakcii látok, ktorých rozdiel elektronegativít je väčší ako 1,7. Jej podstatou sú príťažlivé sily medzi katiónmi a aniónmi. Najznámejšia zlúčenina, ktorá je tvorená iónovou väzbou je NaCl, ďalej napr: LiF, Na2O, BeCl2, MgO.
 
Chemická reakcia
Chemická reakcia je premena reaktantov na produkty. Je to dej, pri ktorom spolu reaguje jedna alebo viaceré látky za vzniku jedného alebo viacerých produktov (látok). Pri reakcii buď vzniká alebo sa spotrebúva teplo.
 
Chemické zlučovanie (Syntéza)
Z dvoch alebo viacerých prvkov alebo zlúčenín vznikne produkt, ktorý je väčšinou zložitejší ako východiskové látky.
 
Chemický rozklad (Dekompozícia, analýza, členenie)
Chemický rozklad je rozdelenie zlúčeniny na prky alebo jednoduchšie zlúčeniny.
 
Substitúcia (Nahradzovanie, vytesňovanie)
Je typ oxidačno-redukčnej reakcie, kedy sa jeden prvok alebo ión odsťahuje zo zlúčeniny do druhej, to znamená jeden prvok v zlúčenine je nahradený druhým. Jednoduchá substitúcia je anorganická reakcia, pri ktorej dôjde k zámene jedného prvku v zlúčenine.
 
Konverzia (Podvojná zámena)
Konverzia alebo podvojná zámena – dve látky si pri reakcii vymenia atómy alebo funkčné skupiny. Patrí sem napr. neutralizácia alebo zrážanie.
 
Neutralizácia
„Neutralizácia je chemická reakcia kyseliny so zásadou. Produkty tejto reakcie sú príslušné pre soľ kyseliny a voda.Klasickým príkladom je reakcia kyseliny chlórovodíkovej a hydroxidu sodného, pri ktorej vzniká chlorid sodný:
HCl + NaOH → NaCl + H2O“
 
Oxidačno-redukčná reakcia
Oxidačno-redukčná reakcia (skrátene redoxná reakcia, zriedkavejšie aj redukčno-oxidačná reakcia) je druh chemickej reakcie, pri ktorej nastáva oxidácia jednej a redukcia druhej látky. Oxidácia a redukcia sú navzájom prepojené deje, ktoré prebiehajú pri redoxných reakciách, čiže tam, kde prebehla oxidácia, musela prebehnúť aj redukcia. Dochádza pritom k odovzdávaniu a prijímaniu valenčných elektrónov, pričom nemusia vždy vznikať ióny. Oxidácia je chemický dej, pri ktorom atóm, alebo ión odovzdáva svoje valenčné elektróny. Zároveň pritom zväčšuje svoje oxidačné číslo. Atóm, ktorý sa oxiduje je redukovadlom. Redukcia je chemický dej, pri ktorom atóm, alebo ión získava jeden alebo viac elektrónov. Zároveň pritom zmenšuje svoje oxidačné číslo. Atóm, ktorý sa redukuje je oxidovadlom.
 
Horenie (Spaľovanie)
Horenie je typ chemickej reakcie. Pre jeho priebeh je potrebná prítomnosť horľaviny, oxidačného prostriedku a zdroja iniciácie.
 
Jadrová syntéza
Jadrová fúzia alebo jadrová syntéza je zlúčenie atómových jadier s nižšou atómovou hmotnosťou do jadra s vyššou atómovou hmotnosťou. Je to opačný proces ako jadrový rozpad. 2 atómové jadrá sa spoja a dohromady vytvoria jedno väčšie. Principálne je možné spájať ľubovoľné jadrá. Na získavanie energie z jadrovej fúzie však možno použiť iba jadrá medzi vodíkom a železom.
 
Chemická zlúčenina
Chemická zlúčenina alebo skrátene zlúčenina je homogénna látka, zložená zo stavebných častíc rozličných prvkov (atómov, iónov), ktoré sú zlúčené v určitom, vždy v tom istom vzájomnom pomere.Chemická zlúčenina je chemicky čistá látka.
 
Chemické prvky v ľudskom tele
96,5% prvkov živých organizmov tvoria vodík (H), uhlík (C), dusík (N) a kyslík (O). Ďalšie sú horčík (Mg), sodík (Na), fosfor (P), síra (S), chlór (Cl), draslík (K), vápnik (Ca).
 
Biogénny prvok
Biogénny prvok alebo bioprvok je chemický prvok, ktorý sa nachádza v živých organizmoch.
 
Vodík (1,H)
Vodík (H) je najrozšírenejším prvkom v celom vesmíre a tretí najrozšírenejší na Zemi. Vyskytuje sa voľne, aj viazaný v zlúčeninách. Voľný vodík sa nachádza napríklad v plynnom obale hviezd. Vodík je základným stavebným prvkom celého vesmíru, vyskytuje sa ako vo všetkých svietiacich hviezdach, tak v medzigalaktickom priestore. Podľa súčasných meraní sa podiela zo 75 % na hmote a dokonca z 90 % na počte atómov prítomných vo vesmíre.
 
Hélium (2, He)
Vo vesmíre je hélium (He) po vodíku 2. najviac zastúpeným prvkom. Vyskytuje sa predovšetkým vo všetkých svietiacich hviezdach, kde je jedným z medzistupňov termonukleárnej syntézy, ktorá je podľa súčasných teórií základným energetickým zdrojom vo vesmíre. Tvorí približne 25 % hmoty okolitého pozorovateľného vesmíru.
 
Lítium (3, Li)
Vo vesmíre patrí lítium medzi vzácne prvky, na jeden jeho atóm pripadá približne 1 miliarda atómov vodíka. V termonukleárnych reakciách hviezd vzniká iba prechodne a rýchlo sa spätne štiepi na ľahšie prvky. V zemskej kôre sa lítium vyskytuje v množstve 20 – 60 mg/kg, morská voda vykazuje priemerný obsah lítia 0,18 mg Li/l.
 
Berýlium (4, Be)
Vo vesmíre patrí berýlium napriek svojej veľmi nízkej atómovej hmotnosti medzi pomerne vzácne prvky – na jeden jeho atm pripadá približne 4,5 miliardy atómov vodíka. Berýlium obsahuje iba jeden stabilný izotop, preto je berýlium monoizotropný prvok. Stabilné aj nestabilné izotopy berýlia boli vytvorené vo hviezdach ale v takom stave nevydržia. Predpokladá sa, že väčšina stabilného berýlia vo vesmíre bola pôvodne vytvorená v medzihviezdnom priestore.
 
Bór (5, B)
Výskyt bóru v slnečnej sústave ale aj zemskej kôre je veľmi nízky. Nevzniká hviezdnou nukleosyntézou ale zrážkami objektov so sekundárnym kozmickým žiarením. Ide o spôsob prirodzene sa vyskytujúceho jadrového štiepenia. Jadrá uhlíka a kyslíku sa zrážajú s medzihviezdnou hmotou a vznikajú ľahké jadrá ako ako lítium, berýlium a bór.
 
Uhlík (6, C)
Uhlík je štvrtý najhojnejší prvok vo vesmíre po vodíku, héliu a kyslíku. Vo vesmíre pripadá jeden atóm uhlíku približne na 20 000 atómov vodíku. Uhlík je bohato zastúpený vo hviezdach, kométach a v atmosférach väčšiny planét. Vznika v termonukleárnych reakciách vo vnútri hviezd a výbuchmi supernov. Jedným z fúznych mechanizmov vo hviezdach je CNO cyklus, kde uhlík zohráva úlohu katalyzátora.
 
Dusík (7, N)
Dusík tvorí hlavnú zložku zemskej atmosféry. Dusík je súčasťou bilekovín a aminokyselín. Je odhadovaný za siedmy najhojnejší chemický prvok v našej galaxii a slnečnej sústave.
 
Kyslík (8, O)
Kyslík je tretí najrozšírenejší prvok vo vesmíre, po vodíku a héliu. Na 1 000 atómov vodíka pripadá vo vesmíre iba jeden atóm kyslíka (O). Hmotnostný podiel kyslíka v solárnom systéme je asi 0,8%.
 
Fluór (9, F)
Odhaduje sa, že fluór je 24 najčastejší prvok vo vesmíre a 9.najľahší prvok v slnečnej sústave. Je najľahším prvkov spomedzi halogénov. Na Zemi je prítomný iba vo forme zlúčenín.
 
Neón (10, Ne)
Neón je veľmi bežný prvok vo vesmíre a slnečnej sústave (5.miesto vo vesmírnej hojnosti po vodíku, héliu, kyslíku a uhlíku), napriek tomu je na Zemi zriedkavý.
 
Sodík (11, Na)
Sodík je najbežnejším prvkom z radu alkalických kovov, výdatne zastúpený v zemskej kôre, morskej vode aj v živých organizmoch. Je pomerne bohato zastúpený aj vo vesmíre. Vo vesmíre sa predpokladá výskyt 1 sodíkového atómu na približne 800 000 atómov vodíka.
 
Horčík (12, Mg)
Horčík je významne zastúpený v zemskej kôre i vo vesmíre. Vo vesmíre, kde vzniká vo hviezdach ťažších ako Slnko fúziou uhlíka, pripadá jeden atóm horčíka približne na 30 000 atómov vodíka. Vo vesmíre je 9. najrozšírenejší prvok.
 
Hliník (13, Al)
Patrí medzi kovy s nízkou hustotou. Hliník je tretím najrozšírenejším prvkom v zemskej kôre. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm hliníku približne 500 000 atómov vodíku.
 
Kremík (14, Al)
V prírode sa stretávame iba zo zlúčeninami kremíka. Kremík je po kyslíku druhým najviac zastúpeným prvkom v zemskej kôre. Vo vesmíre je 8. najrozšírenejší prvok. Na jeden atóm kremíka pripadá približne 30 000 atómov vodíka.
 
Fosfor (15, P)
V prírode sa fosfor vyskytuje len v zlúčeninách. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm fosforu približne 3 milióny atómov vodíkov.
 
Síra (16, S)
Síra je biogénny prvok, ktorý je dôležitý pre tvorbu bielkovín. Je súčasťou každej bunky tela, pretože sa nachádza v aminokyselinách a tým pádom v bielkovinách a enzýmoch. Vo vesmíre pripadá jeden atóm síry približne na 60 000 atómov vodíku. Síra je 10. najčastejší prvok vo vesmíre.
 
Chlór (17, Cl)
Zastúpenie vo vesmíre zodpovedá vyššiemu atómovému číslu chlóru. Predpokladá sa, že na 1 atóm chlóru pripadá viac ako 17 miliónov atómov vodíka.
 
Argón (18, Ar)
„Argón patrí do skupiny vzácnych chemických prvkov. Je 3. najrozšírenejší plyn v zemskej atmosfére. Argón má 24 známych izotopov. Hlavné izotopy argónu nájdené na Zemi sú 40. Ar (99,6%), 36 Ar (0,34%), a 38 Ar (0,06%). Argón vzniká priamo nukleosyntézou vo hviezdach.“
 
Zdroj obrázku

Psychonautika
 
Zdroj obrázku:
Autor:
Robert W Harrison

 

Comments are closed