Kozmos č.2/2013

Dobrovoľné zoskupenie internetových zberačov webových adries pre vás pripravuje zaujímavosti z vesmíru,
do vzdialenosti 10 umocnené na 300 kilometrov.
 
2013/Ročník I., Vydavateľ: Kristína Dharma

Kozmos č. 2/2013
 
Téma: Slnko po 11 rokoch znova speje k prepólovaniu svojich magnetických pólov.
 
Kristína Dharma pre seba a a ďalších záujemcov prináša prehlad informácíi, webov, videí a článkov o Slnku a jeho aktivitách ako dvojhviezdy, na ktorom práve prebiehajú vlny slnečného cunami a k tomu sa nám posúvajú poly a vymieňajú si svoje magnetické pozície. A je tam poriadne horúco.
 
Slnko a čo na to wikipédia?
Slnko patrí medzi hviezdy hlavnej postupnosti, čo znamená, že v jeho jadre prebieha premena vodíka na hélium a že vďaka tomu zostáva dlhodobo stabilné. Jeho spektrálny typ je G2, čo znamená, že ide o žltú hviezdu. Hmotnosť Slnka (2×1030 kg) predstavuje 99,87% hmotnosti celej slnečnej sústavy. Na všetky telesá Slnečnej sústavy dopadá elektromagnetické žiarenie zo Slnka, ktoré dosahuje celkový žiarivý výkon 3,826.1026 W. Slnko má približne 109-krát väčší priemer ako Zem a 1 300 000-násobne väčší objem. Teplota na jeho povrchu dosahuje približne 5 500°C a ostatné časti telesa a atmosféry Slnka sú ešte horúcejšie. 
 
POZOR: Slnko zmení polaritu
O tejto problematike som si prečítala na tejto web stránke, kde je pôvodný
zdroj. Článok vám povie viac o slnečných erupciách a ako to bude celé na
Slnku prebiehať.
 
CUNAMI na Slnku
 
Slnko sa chystá zmeniť svoje póly
 
Na Slnku zúria obrovské cunami
 
Temná budúcnosť Slnka
 
Slnečná aktivita
Slnečná  aktivita  alebo  slnečná  činnosť  je  komplex  dynamických  javov,
ktoré sa v  obmedzenom čase  a  priestore vyskytujú na  slnečnom povrchu
alebo tesne pod ním.Prejavuje sa ako magnetické zmeny v atmosfére Slnka
a s tým  súvisiace  rozdielne  množstvá  vyvrhovaných  častíc  do  okolitého
priestoru.  Slnečná  aktivita  pravidelne  kolíše  s  periódou  okolo  11 rokov,
ktorá sa  nazýva slnečný cyklus. Znamená to, že  každých 11 rokov sa  na
Slnku  pozoruje  najväčší  počet  úkazov  súvisiacich  so  slnečnou aktivitou.
Počas tohto cyklu sa zmení polarita magnetického poľa Slnka.
Dĺžka  tohto  cyklu  sa  však  môže  meniť  od  8  do  15  rokov.  Niekedy  sa
hovorieva  aj o 22-ročnom  cykle – Haleovom  cykle.  Maximá  výskytu  škvŕn
nie sú rovnaké, pretože ich prekrýva  druhý,  80-ročný  slnečný  cyklus.   Boli
zistené aj  ďalšie  dlhšie  slnečné cykly : 200-ročný,  400-ročný  a  600-ročný.
V perióde   slnečného  cyklu  sa  mení  tiež  celkové  množstvo jeho žiarenia
– celkové vyžarovanie, nazývané tiež nesprávne aj  slnečná  konštanta. Táto
hodnota však nie je  konštantná. Každý štvorcový meter  slnečného povrchu
vyžiari za sekundu do  priestoru   priemerne  62,86×106, celý  povrch  Slnka
3,826×1026J.  Na Zem z toho dopadá asi 2×10 17 J, ale asi  polovicu z tejto
hodnoty odráža a rozptyľuje zemská atmosféra.
 
Magnetické polia na Slnku
 
Slnečná sústava
Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Skladá   sa   zo   Slnka   a  všetkých  telies,   ktoré  obiehajú   okolo  neho: 
(planéty,   trpasličie   planéty,   planétky,   kométy,   mesiace,   meteoroidy,
medziplanetárny  plyn  a  prach),  rovnako   ako   aj    prostredia, v  ktorom
prebieha    pohyb.    Zem     je     treťou     planétou     slnečnej     sústavy.
Slnečná  sústava je  súčasťou oveľa  väčšieho  komplexu  pozostávajúceho
z množstva hviezd a medzihviezdnej hmoty – Galaxie.
 
Slnečné erupcie
 
Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Vznik  a vývoj  slnečnej sústavy je  súbor procesov, ktorými sa sformovali
telesá slnečnej sústavy do dnešnej  podoby. Pri hľadaní teórií opisujúcich
vznik   slnečnej   sústavy   sa   premiešava   množstvo  vedných  odborov
vrátane  astronómie,  fyziky, geológie  a  planetológie. V hľadaní dôkazov
o vzniku a  formovaní  slnečnej sústavy výrazne pomohli objavy exoplanét
od začiatku 90-tych rokov a objavy hviezd s protoplanetárnymi diskami.
 
 
Slnečná energia bude tento rok najslabšia za
100 rokov, tvrdia vedci
 
Zánik Slnka o 5 miliárd rokov
 
Astrofyzika
Prinášam Vám sem nájdené údaje o Slnku:
 
Pozorovacie údaje
Stredná vzdialenosť od Zeme 149 600 000 km
Zdanlivá jasnosť (V) −26,8m
Absolútna jasnosť 4,8m
Obehové vlastnosti
Stredná vzdialenosť od stredu Galaxie ~2,5×1017 km
Galaktická perióda ~2,26×108 a
Rýchlosť ~217 km/s
Fyzikálne vlastnosti
Priemer 1 392 000 km
Sploštenie ~9×10−6
Povrch 6,09 × 1012 km²
Objem 1,41 × 1018 km³
Hmotnosť 1,9891 × 1030 kg
Hustota 1,408 g/cm³
Gravitačné zrýchlenie na povrchu 273,95 m/s−2
Úniková rýchlosť 617,54 km/s
Povrchová teplota 5780 K
Teplota koróny 5 MK
Jas (LS) 3,827×1026 J s−1
 
 Zdroj: Wikipédia
 
Nádherné obrázky Slnka
 
Rotačné vlastnosti
Sklon k ekliptike 7,25º
Rektascenzia severného pólu 1 286,13º (19 h 4 min 31,2 s)
Deklinácia severného pólu 63,87º
Rotačná perióda
Na rovníku: 27 d 6 h 36 min
Na 30° zemepisnej šírky: 28 d 4 h 48 min
Na 60° zemepisnej šírky: 30 d 19 h 12 min
Na 75° zemepisnej šírky: 31 d 19 h 12 min
Rotačná rýchlosť 7 008,17 km/h (na rovníku)
Zloženie fotosféry
Vodík 73,46 %
Hélium 24,85 %
Kyslík 0,77 %
Uhlík 0,29 %
Železo 0,16 %
Neón 0,12 %
Dusík 0,09 %
Kremík 0,07 %
Horčík 0,05 %
Síra 0,04 %
 
 Zdroj: Wikipédia
 
Zem zničí Slnko, oteplí sa o viac než 100 stupňov,
tvrdia škótski vedci
 
Zasiahne nás rekordná slnečná búrka, môže
spôsobiť výpadky sietí
  
Vznik a vývoj Slnka
 
Zvuky Slnka
 
Slnečná sústava
 
Aktuálny pohľad na Slnko
 
Fotografie Slnka – Google
 
   
Slnečná sústava
 
Slnko – galérie obrázkov
 
Zdroj obrázku

Psychonautika
 
Zdroj obrázku:
NASA/SDO (AIA).
Autor:
NASA/SDO (AIA).
Zdroj textov: 

Comments are closed