PSYCHONAUT A PSYCHOPOMP SAŠA PUEBLO
Špeciálne duševné techniky prenikania ľudskej psychiky do reálneho kozmu okolo nás. Techniky astrálneho putovania a astrálna turistika po našej reálnej planéte Zem. Saša Pueblo ako vedátor a polyhistor. Moderná ezoterika vystavaná na nepriamych dôkazoch a vedeckých metódach bádania a overovania.

SAŠA PUEBLO PORADENSTVO DHARMA
Ezoterik, psychonaut, psychopomp a nadšenec kozmu.
Chcete sa naučiť týmto duchovným technikám?
Potrebujete odborne poradiť okolo meditácií?
Neváhajte a kontaktujte ma.
Odpoviem každému osobne.
Vstupná konzultácia je bezplatná.
Informujte sa aj o iných bezplatných službách.
https://cimax.sk/lieky/kontakt
Odpoviem každému:
sasapueblo@meditacia.sk

1. SAŠA PUEBLO PSYCHONAUT KOZMOS
Venujem sa tu pestovaniu špeciálnej schopnosti a to je fyzický prienik do kozmu okolo nás.
Ide o špeciálnu techniku skutočného prieniku psychiky človeka a jeho energií. Nie je to o prieniku do svojich predstáv. Nejde tu o scifi fantázie. Nejde tu o psychický prienik okolo svojho tela.

Psychonaut Saša Pueblo sedí v základnej asane a cez svoju hlavu koncentruje energiu a predstavu a tlačí ju postupne cez atmosférické oblasti až na obežnú dráhu. Keď to cvičíte, tak nech vás kontroluje veštecky cvičená osoba, ktorá si naštudovala dobre atmosférický obal planéty Zem. Je to náročné. Navštívte takto kozmonautov na obežnej dráhe.

Psychonaut Saša Pueblo používa aj inú výbornú techniku na prienik jeho energií a myšlienok mimo planétu Zem a to je šamanské napojenie na osoby, čo majú od narodenia deformované telo a kosti. Ide o techniku, keď si vsugerujete a na 100% uveríte, že ste sám znetvorená osoba. Každá znetvorená osoba preniká k inej planéte a k inému súhvezdiu.
Psychonaut Saša Pueblo preniká ešte ďalej a to do iných galaxií. Na to už potrebujete špeciálnu techniku a to je jogínske a najlepšie fakírske odosobnenie od všetkého na planéte Zem. V pamäti si vymažete postupne spomienky na ľudí a všetky veci. Myseľ je slobodná a preniká potom cez čierne diery do iných galaxií. Cvičte zodpovedne a vždy musíte vedieť, kde sa nachádzate. Každý cvičí na vlastnú zodpovednosť.

Psychonaut Saša Pueblo preniká ešte ďalej až na hranice kozmu. Definuje to vzdialenosťou od našej planéty a to je 100 km umocnené na 400 km. V tomto prípade sa na diaľku šamanskými technikami napája na osoby, ktoré vo svete podstúpili alebo podstupujú špeciálnu operáciu mozgu. Ich krv je silne podchladená a operácia mozgu trvá pár hodín. Zo slušnosti požiadajte tieto osoby o spoluprácu. Prenikáte ďalej a ďalej. Najhoršie je prekonanie čiernej hmoty a to špeciálnou úpravou psychiky.

VIAC O TECHNIKÁCH PSYCHONAUTA
https://meditacia.sk/1294-Kozmos/
Prípadne budete hľadať tadiaľto:
https://lnk.sk/kwJV

 2. SAŠA PUEBLO PSYCHONAUT – KOZMICKÉ CIVILIZÁCIE
Psychonaut Saša Pueblo preniká reálne do kozmu svojimi energiami a svojimi myšlienkami a vyhľadáva aj organicko technologický život v kozme. Najbližšie známky života nájdete v súhvezdí Barana. Aj astronómovia hovoria, že v súhvezdí Barana je veľa exoplanétok, a teda potenciálne život. Zaujímavé je aj súhvezdie Vlasy Bereniky. A samozrejme pokračujte aj hlbšie do kozmu. Nájdete tam skutočne inteligentné bytosti. Prosím toto nie je o sci fi a prebujnenej fantázii rozprávkového charakteru. Prosím rešpektujte to.

Psychonaut Saša Pueblo navštívil veľa inteligentných štruktúr v kozme. Napríklad kozmická inteligencia pod označením MRAK. Najinteligentnejšia je kozmická inteligencia ROBO a je tak vyspelá, že jej nemôžeme jednoducho rozumieť. Doporučujem najprv zvládnuť prieniky do kozmu a potom až k organicko – technologickému životu.

Psychonaut Saša Pueblo tak preniká cez osoby. ktoré majú zvieracie kosti k inteligentným systémom v kozme a učí sa spoznávať ich svet. Je to efektívnejšia technika. Prípadne technika premostenia ľudských a zvieracích kostí.

VIAC O ORGANICKO – TECHNOLOGICKOM ZIVOTE V KOZME
https://meditacia.sk/1299-Saman/
Pripadne tadiaľto postupujete:
https://lnk.sk/kyM6

3. SAŠA PUEBLO PSYCHOPOMP – SVET ČASTÍC – MŔTVE SPOMIENKY
Psychopomp Saša Pueblo sa zaujíma aj o časticový svet. Ten svet, čo vidíte okolo seba, je 10 umocnené na – 10. My budeme prenikať do sveta častíc 10 umocnené na mínus – 20, -30, -40, -50. Ďalej je svet, kde sú rozdiely medzi objektmi skoro nepostihnuteľné.

Psychopomp Saša Pueblo sa zaujíma o to, čo sa deje so spomienkami počas zomierania človeka a po jeho smrti. Nachádza ich na úrovni 10 umocnené na mínus – 20 až 60. Tu končia spomienky človeka a pokiaľ ich počas života v sebe neošetroval, tak sa tu rozpadnú a rozletia na všetky strany.

Psychopomp Saša Pueblo robí výcvik cez čerstvo zomierajúce osoby. Postupne sa učí sprevádzať zomierajúce osoby do tohto časticového sveta. Neustále treba študovať vedecký svet častíc. Prispôsobovať svoje zmysly, aby dokázali rozpoznať, čo je vo svete mŕtvych.

Psychopomp Saša Pueblo si musí vytvoriť fantómové telo ako u osôb, ktorým bolo niečo amputované. Postupne budete mať všetko amputované a vytvoríte si dvojnícke telo. Treba sa naučiť spracovať spomienky iných. Doslova spracovať aj to, čo svete mŕtvych zostalo po zániku života. Sám sa po smrti dostať do svet mŕtvych a znovu tu vybudovať posmrtnú existenciu. Treba k tejto téme pristupovať prísne rozumovo a nie fantazírovať o nebíčku a peklíčku.

VIAC O SVETE MŔTVYCH SPOMIENOK A ČASTÍC
https://meditacia.sk/1329-Plazmaticka-skola/
Prípadne hľadáte tadiaľto:
https://www.google.sk/search?q=spirit+&sitese…

4. SAŠA PUEBLO ASTRÁLNE PUTOVANIE – ASTRÁLNA TURISTIKA
Astrálny turista Saša Pueblo dokáže v sebe vyprodukovať dostatok ketamínov na úroveň dávky, ktorú dostávajú pacienti pred operáciou v nemocnici. Takisto dosiahne pred astrálnym putovaním vysokú úroveň melatonínu. To je látka pre dobrý spánok. Potom sa postupne z tela Sašu Puebla uvoľní energetické telo s jeho energetickými zmyslami a dokáže aj počas dňa aj noci robiť astrálnu turistiku. Najradšej na Filipínske ostrovy. Je dobre napozerať neskutočne veľa videí z danej oblasti. Aby si astrálny turista Saša Pueblo šetril zdravie, tak astrálnu turistiku robí cez podobnú osobu na danom mieste.

ASTRÁLNE TECHNIKY PSYCHOPOMPA
https://meditacia.sk/1286-Astral/
Prípadne hľadáte tadiaľto:
https://www.google.sk/search?q=astr%C3%A1lne+putov…

5. SAŠA PUEBLO KABALISTA A POLYHISTOR
Vedátor a polyhistor Saša PUEBLO sa neustále počas svojho života vzdeláva do všetkých oblasti ľudského života. Hlavne medicína a spoznávanie ľudského tela. A potom miluje všetko okolo astronómie, častíc, kvantovej biológie a fyziky, umelej inteligencie, kozmu a vesmíru.

Kabalista a polyhistor Saša Pueblo pestuje špeciálne techniky premostenia vlastných neurónov na iné neuróny žijúcich osôb, a tak navyšuje počty svojich neurónov.Špeciálne techniky kabaly a silvovky. Tak isto preniká cez osoby, ktoré majú zvieracie kosti, k inteligentným systémom v kozme a učí sa spoznávať ich svet.

Sám založil ezoteriku ako vedeckú disciplínu. Nikdy nebola na tejto planéte osobnosť s tak mimoriadnym množstvom špeciálných schopnosti. A takisto prehľad a inteligenčný potenciál nemá obdobu. Pochválil som sám seba – a kto iný by to mal spraviť? Samozrejme môj potenciál nie je k dispozícii ľudstvu, ale osobnému sebectvu toho, čo príde po mojej smrti.

VEDA A VÝSKUM V EZOTERICKÝCH VEDÁCH
https://meditacia.sk/1326-Kaabalisticka-skola/
https://meditacia.sk/3883-Vyskum-ezoteriky/
https://meditacia.sk/6769-Technokraticka-skola/

6. SAŠA PUEBLO VEŠTEC – PROGNOSTIK – SENZIBIL
SENZIBIL Saša Pueblo si musel vo svojom mozgu vybudovať alebo respektíve prebudiť svoje zmysly a zmyslové centrá a naučiť sa vníma to, čo bežní ľudia nie sú schopní svojimi zmyslami zachytiť. Najprv to bol klasický výcvik zmyslov cez kyvadlo, prútik a tak isto cez tarotové karty. No to nestačilo a bolo treba rozvinúť veštecké a senzibilné techniky cez spektrálnu atómovú analýzu. Cvičenia sa robia za pomoci osôb, ktoré pracujú
okolo spektrometrických techník na diaľku.

VĚŠTECKÉ TECHNIKY
https://meditacia.sk/2114-Vestectvo/
HLAVNE SVET SPEKTRÁLNEJ ANALÝZY

Magazín o vesmíre


Téma: PRVKY vo vesmíre
Desať najrozšírenejších prvkov vo vesmíre, ktoré sú vedecky známe
Vodík (H) 73,9%, Hélium (He) 24%, Kyslík (O) 1,07%, Uhlík (C) 0,46%, Neón (Ne) 0,134%, Železo (Fe) 0,109%, Dusík (N) 0,097%, Kremík (Si) 0,065%, Horčík (Mg) 0,058%, Síra (S) 0,044%
VODÍK
Vodík (H) je najrozšírenejším prvkom v celom vesmíre a tretí najrozšírenejší na Zemi. Vyskytuje sa voľne, aj viazaný v zlúčeninách. Voľný vodík sa nachádza napríklad v plynnom obale hviezd. Vodík je základným stavebným prvkom celého vesmíru, vyskytuje sa ako vo všetkých svietiacich hviezdach, tak v medzigalaktickom priestore. Podľa súčasných meraní sa podieľa zo 75 % na hmote a dokonca z 90 % na počte atómov prítomných vo vesmíre.
Hélium
Vo vesmíre je hélium (He) po vodíku 2. najviac zastúpeným prvkom. Vyskytuje sa predovšetkým vo všetkých svietiacich hviezdach, kde je jedným z medzistupňov termonukleárnej syntézy, ktorá je podľa súčasných teórií základným energetickým zdrojom vo vesmíre. Tvorí približne 25 % hmoty okolitého pozorovateľného vesmíru.
Kyslík
Kyslík je tretí najrozšírenejší prvok vo vesmíre, po vodíku a héliu. Na 1 000 atómov vodíka pripadá vo vesmíre iba jeden atóm kyslíka (O). Hmotnostný podiel kyslíka v solárnom systéme je asi 0,8%.
UHLÍK
Uhlík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku C
a  protónové  číslo  6.  Uhlík  tvorí  základný  stavebný  kameň  všetkých
organických  zlúčenín  a tým aj všetkých živých organizmov. Vo vesmíre
pripadá jeden atóm uhlíku približne na 20 000 atómov vodíku.
Atóm vodíka – 3D animácia
Prvky v zemskej atmosfére
Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem. Atmosféra
je v podstate  zmes: 99 %: 10 plynov, najmä  dusíka  a  kyslíka, 1 %: argón
a  veľmi  malé   množstvo  oxidu  uhličitého,  hélia,  neónu,  oxidu  siričitého,
amoniaku,  oxidu  uhoľnatého, ozónu a vody nečistôt, ako splodiny, dymové
častice, soľ, sopečný popol
Chemické zloženie ATMOSFÉRY  Zeme
Percentuálne zloženie suchej atmosféry podľa objemu Dusík (N2) 78,084 %,
Kyslík  (O2)  20,946%,  Argón  (Ar)  0,934%,  Oxid  uhličitý (CO2)  0,0365%,
Neón  (Ne)  0,00182%,  Hélium (He)  0,000524%,  Metán (CH4)  0,000174%,
Kryptón (Kr) 0,00014%, Vodík (H2) 0,000055%
Prvky v zemskej kôre
Zemská kôra  je  najvrchnejšia  geologická  vrstva  Zeme.  Rozdeľuje  sa  na
pevninskú  a  oceánsku  kôru.  Pevninská  kôra  sa  zvykne nazývať  aj SiAl
(podľa  latinských   názvov  najčastejšie  sa  vyskytujúcich   prvkov  kremíka
a hliníka).Tvorená je prevažne alkalickými kremičitanmi a hlinitokremičitanmi.
Atóm hélia – 3D animácia
Zastúpenie prvkov v zemskej kôre
Tabuľka  ukazuje  hojnosť  prvkov v zemskej  kôre . Čísla ukazujú percento
alebo  jeho časť na  milión (ppm) v hmotnostných  percentách, 10 000 ppm
= 1%.
Zastúpenie chemických prvkov vo vesmíre
Iba 4,6% z energie a hmoty vesmíru tvorí baryónová hmota (hviezdy,planéty
a živé bytosti)  vo  forme  atómov  alebo  iónov (plazma).  Zvyšok sa skladá
z temnej energie (72%) a tmavej hmoty (23%).
Prvky vo vesmíre
Podľa  Aristotela to  čo  sa  nachádza od mesačnej sféry smerom k  Slnku,
planétam,  pevným  hviezdam  až  k  hranici  vesmíru,  je  vyplnené  éterom
(AITHÉR), piatym  prvkom,  látkou  nadmesačných   sfér.  Z   nej  vytvorené
telesá sú nemenné a nachádzajú  sa v  neustálom  kruhovom pohybe,  Zem
sa  mení a je v pokoji.  Relatívne  podiely chemických prvkov, predovšetkým
najlahších atómov, ako  je  vodík, deutérium  a hélium, sa zdajú byť rovnaké
v celom vesmíre a sú pozorovateľné po celú jeho históriu.
Nukleosyntéza (KOZMOlógia)
Nukleosyntéza v kozmológii (alebo  prvotná  nukleosyntéza,  skrátene  BBN
z Big Bang Nucleosynthesis) znamená vznik atómových jadier, okrem jadier
najľahšieho izotopu vodíka, počas  ranných  fáz vesmíru. To, že  pozorované
množstvá prvkov vo vesmíre sa zhodujú s predpokladmi teórie, je považované
sa za silný argument v prospech teórie Veľkého tresku.
Atóm kyslíka – animácia
Hviezdna nukleosyntéza
Hviezdna  nukleosyntéza  je  proces,  pri  ktorom  vznikajú  v  jadrách  hviezd
chemické prvky.
Nukleosyntéza
Jadrová  syntéza je proces, ktorý vytvorí nové atómové jadrá z už existujúcich
nukleónov,  predovšetkým  protónov  a   neutrónov. Prvé  jadrá  vznikli  asi  tri
minúty po veľkom tresku, a to prostredníctvom  procesu nazvaného Big Bang
nucleosyntéza.
Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Dominantnou  zložkou počiatočných globulí zo zárodočnej hmloviny bol vodík
s malou prímesou hélia a ďalších prvkov. Neskôr pod vplyvom tepla sa ľahšie
látky  z  vnútorných  častíc  vyparili  a  zostali  len atómy  ťažších prvkov ako
kremíka, železa, horčíka a hliníka, z ktorých sa utvorili prachové zrná.
Kozmické ŽIARenie
Primárne kozmické žiarenie je  tvorené  úplne ionizovanými atómami. Tvoria
ho 90%-ným  podielom  jadrá  vodíka H (protóny), 9%-ný podiel  majú  jadrá
hélia He (α častice) a  zvyšok tvoria  ťažšie  jadrá  až po jadrá s protónovým
číslom 92 a vysokoenergetické voľné elektróny. Všetky častice sa pohybujú
rýchlosťami blízkymi rýchlosti svetla, preto majú aj vysokú kinetickú energiu.
Atómy uhlíka
Prvky na Slnku
Všeobecne sa však udáva, že 92,1 % Slnka tvorí vodík a 7,8 % hélium (tieto
percentá  udávajú  počet  atómov, z hľadiska tiaže tvorí vodík 75 % a hélium
25 %). V  jadre   je   zastúpenie  hélia  väčšie  ako  vo   vonkajších  vrstvách,
pretože  od  jeho  vzniku  tu  neustále prebieha premena  vodíka  na  hélium.
V jadre tvorí vodík už iba 34 % a hélium 64 %. Rozborom slnečného spektra
sa tiež zistilo, že väčšinou v stopových  množstvách  Slnko obsahuje všetky
chemické prvky známe aj na Zemi.
Prvky vo hviezdach
Jednotlivé  prvky sa v spektre hviezdy  prejavujú ako čiary. Podľa ich meraní
je   najzastúpenejší  chemický  prvok  vo   všetkých  plazmových  hviezdach
vznikajúcich v našej  Galaxii  vodík (71 %). Po ňom nasleduje hélium (27 %).
Ostatné   prvky  tvoria   oproti  vodíku  a  héliu  len  nepatrnú  prímes,  ktorej
množstvo nie je pri  všetkých  hviezdach  rovnaké. Podiel ťažkých prvkov sa
zisťuje prostredníctvom obsahu železa v hviezdnej atmosfére,pretože železo
je bežný prvok a jeho absorpčné (tmavé) čiary sa merajú relatívne ľahko.
Fúzia (syntéza) vodíka na hélium vo vnútri hviezdy
Keď hviezda  hlavnej  postupnosti  v jadre  začne strácať vodík, začína fúzia
hélia. Väčšia   hviezdy  vytvára  vzhľadom  na   svoju  hmotnosť  a  silnejšiu
gravitáciu tlak, čo v konečnom  dôsledku  vedie aj k fúzii  ťažších prvkov (až
po železo).Tieto zlúčenia  poskytujú menej a menej energie a vždy vyžadujú
vyššie teploty fúzie.
Prvky na MESIACI
Mesačná  kôra  je  zložená  z množstva rôznych prvkov, vrátane uránu, tória,
draslíka,  kyslíka,  kremíka, horčíka, železa, titánu, vápnika, hliníka a vodíka.
Pri bombardovaní kozmickým žiarením vyžaruje každý prvok späť do vesmíru
vlastnú  radiáciu ako gama lúče. Niektoré prvky ako urán, tórium a draslík sú
rádioaktívne  a  produkujú  gama lúče  samy  od  seba. Gama  lúče  sú však,
nezávislé na tom, čo ich spôsobuje, pre každý prvok navzájom rôzne–všetky
produkujú jedinečné spektrálne čiary, zistiteľné spektrometrom.
Atóm neónu – animácia
Prvky na Merkúre
Merkúr sa, podobne  ako všetky terestrické planéty, pravdepodobne sformoval
vo vnútorných častiach  protoplanetárneho  disku  krúžiaceho  okolo  praslnka.
Slnečný vietor,  ktorý  vyžarovalo  praslnko,  odstránil  najľahšie  prvky – vodík
a  hélium – z  vnútorných častí disku a zostali v ňom len atómy ťažších prvkov.
Merkúr má  železné  jadro. Atmosféru  tvorí  s  najväčšou  pravdepodobnosťou
prevažne  vodík, hélium a kyslík. Ďalšie  dva prvky v atmosfére, sodík a draslík,
zistili pozemské ďalekohľady.
Prvky na Venuši
„Planéty blízko k Slnku sú tvorené  ťažšími prvkami ako vzdialenejšie, čo platí
aj  v  prípade  Venuše.  Venuša   podobne   ako   Zem   prekonala  gravitačnú
diferenciáciu, obdobie  krátko po svojom sformovaní, kedy ťažšie prvky klesali
do jej stredu a vytvorili jadro, zatiaľ čo ľahšie stúpali smerom k povrchu.“
Zloženie atmosféry Venuše
Venušina atmosféra sa skladá predovšetkým z oxidu uhličitého (CO2) a malého
množstva dusíku (N) a ďalších stopových prvkov.
PRVKY na Marse
Planéty blízko k Slnku sú tvorené ťažšími prvkami,vzdialenejšie sú tvorené ľahšími
prvkami  podobne  ako  Mars. V porovnaní s ostatnými má Mars – najvzdialenejšia
z terestrických planét – najväčšie zastúpenie ľahkých prvkov ako kremík, hliník, či
síra.
Atóm železa
Zloženie atmosféry Marsu
Skladá sa  prevažne  z oxidu uhličitého,  ktorý tvorí viac než 95% jej objemu.
Ďalej  obsahuje: dusík  N (2,7 %), argón  Ar (1,6 %), kyslík O (0,13 %), oxid
uhoľnatý  CO  (0,07 %)  a  vodné  pary  (0,03 %), ktorá  vzniká  sublimáciou
z polárnych čiapoček.
Prvky na Jupiteri
Pozorovania  Jupitera  ukázali, že je  zložený  najmä z molekulárneho vodíka
(H2). Sonda  Galileo zistila,  že  ho  tvorí vodík a  hélium, ktoré  sú zmiešané
v  pomere  5:1. Chemické  zloženie  Jupitera sa  veľmi  podobá  chemickému
zloženiu  Slnka  s  tým  rozdielom,  že  Jupiter  obsahuje   percentuálne  viac
ťažkých prvkov. Vo  veľkom  množstve  sa   tu  nachádzajú  napríklad vzácne
plyny, ako sú argón, kryptón a xenón.
Zloženie atmosféry Jupitera
Atmosféra Jupitera je tvorená predovšetkým vodíkom (H), héliom (He) a malou
prímesou uhlíka (C), kyslíka (O), dusíka (N), síry (S) a fosforu (P).
Prvky na SATurne
Planéta sa, podobne ako Jupiter, skladá zo 75 % vodíka (H) a 25 % hélia (He)
so  stopami  metánu, vody  a   amoniaku,  podobne   ako  pôvodná   hmlovina,
z  ktorej  vznikli  všetky  planéty.  Jadro  je  pravdepodobne z kovového vodíka
(je tu tak veľký tlak, že  inak  plynný vodík sa správa ako kov) a má teplotu asi
11 727 °C (12 000 K). Podľa   údajov   zo  sondy Voyager 1  je  pomer  vodíka
k héliu v Saturnovej atmosfére 9:1.
Atóm dusíku
Zloženie atmosféry Saturnu
Atmosféra  Saturna  pozostáva   takmer  výlučne  z  vodíka  (H)  a   hélia (He).
Najväčšie zastúpenie  má molekulárny vodík (89 %), nasleduje  hélium (11 %).
Malý obsah  hélia  sa vysvetľuje   tým, že  ťažšie hélium  klesá  cez  vodíkovú
vrstvu  bližšie  k   jadru. V   jej  horných vrstvách  sa  nachádza  aj kryštalický
amoniak  (NH3). Okrem  toho  atmosféra  obsahuje aj malé množstvo  metánu
(CH4) a ďalšie uhľovodíky.
Prvky na Uráne
Chemickým  zložením sa  Urán  podobá  Neptúnu. Obe planéty majú  rozdielne
celkové zastúpenie prvkov oproti  Jupiteru či  Saturnu.Nízka hustota a hmotnosť
Urána naznačuje, že planéta je  zložená  prevažne z ľahkých prvkov a  zlúčenín,
ako napríklad vodného ľadu, amoniaku a metánu.Vodík a hélium tvoria iba malú
časť  celkovej  hmotnosti,  asi  medzi  0,5  až  1,5  hmotnosti  Zeme.Atmosféru
tvoria prevažne plynné  formy vodíka a hélia,ale obsahuje aj výrazný podiel vody,
amoniaku a metánu so stopami ďalších uhľovodíkov.
Zloženie atmosféry Uránu
Atmosféru Urána  tvoria prevažne  molekulárny vodík (H2) a hélium (He). Tretia
najpočetnejšia zložka atmosféry Urána je metán (CH4).
Prvky na NEPTúne
Zloženie  Neptúna je  pravdepodobne  veľmi podobné zloženiu Uránu, a planéta
je  teda  pozostáva  prevažne z  ľadu, kamenia  s  obsahom okolo 15 % vodíka
a menšieho  množstva hélia. Atmosféra v horných vrstvách je zložená prevažne
z vodíka (80 %) a hélia (19 %).
Atóm kremíku – animácia
Zloženie atmosféry Neptúnu
Atmosféra Neptúnu  má  zelenomodrú  farbu, zaberá  pravdepodobne  5 až 10 %
celkovej  hmotnosti  planéty  a  rozkladá  sa  do hĺbky 10  až 20 % planetárneho
polomeru. Je o mnoho búrlivejšia, premenlivejšia ako atmosféra Uránu.V horných
vrstvách  je  zložená  prevažne  z vodíka H (80 %) a hélia He (19 %).
CHEMické zloženie asteroidov
Asteriod tvoria ťažké prvky,ako je nikel a železo, ktoré sú v dôsledku gravitačných
síl vnútri asteroidu a ľahšie zlúčeniny,ako sú kremičitany (Si..),ktoré zostali v jeho
vonkajších oblastiach. Asteroid je diferencované teleso
s kovovým jadrom a silikátovým plášťom.
Chemické zloženie komét
Vo veľkých vzdialenostiach od  Slnka  kométy existujú iba v podobe kometárneho
jadra,  ktoré  je  zložené  zo  zmrznutej  vody, metánu  (CH4)  a  amoniaku (NH3)
s čiastočkami meteoritického prachu a  minerálov (napr. silikáty, niklové minerály).
Keďže sa pri  pozorovaniach  komy zistilo, že len  malá časť jadra je ovplyňovaná,
podľa  nových  predstáv je povrch kometárneho  jadra   tvorený kamennou sutinou,
ktorá  je zložená  z úlomkov príliš  ťažkých  na prekonanie gravitačnej príťažlivosti
jadra. Sonda Giotto objavila tiež maličké čiastočky, ktoré sú bohaté na prvky uhlík
(C), vodík (H),kyslík (O) a dusík (N),a sú preto nazývané tiež ako CHON čiastočky.
Prvky na Kuiperovom páse
Telesá v Kuiperovom páse sa  skladajú prevažne z rôznych druhov ľadu, tj okrem
vodného  ľadu  tiež  zo  zamrznutých  uhľovodíkov ako metán (CH4) či amoniaka
(NH3), čo je rovnaké zloženie ako majú kométy.
Model atómu horčíka
Uhľovodík
Uhľovodík je organická zlúčenina zložená len z uhlíka a vodíka. Najjednoduchším
uhľovodíkom  je  metán, uhľovodík s jedným  atómom  uhlíku  a  štyrmi  atómami
vodíku: CH4.Etán je uhľovodík (presnejšie povedané alkán) pozostávajúci z dvoch
atómov  uhlíka  spojených  jednoduchou väzbou, každý  s  tromi atómami vodíka:
C2H6. Propán má tri uhlíkové atómy (C3H8) a bután štyri (C4H10).
Metán v kozme
Metán (CH4)  je  zlúčenina  uhlíka  a  vodíka. Vo vesmíre bol nájdený v plynných
mračnách  v  medzihviezdnom  priestore.  Ďalej  potom  je  súčasťou  atmosféry
veľkých  planét  (Jupiter,  Saturn,  Urán,  Neptún)  slnečnej  sústavy. V  pevnom
stave  je  súčasťou takzvaných  ľadových  mesiacov  veľkých  planét (na  Titáne
sú metánové mraky, dažde a jazerá metánu) a bol tiež nájdený v komách komét.
Amoniak v kozme
Amoniak (NH3; čpavok) je zlúčenina dusíka  a  vodíka. V kozme ho nájdeme na
plynných planétach slnečnej sústavy, v  medzihviezdnom priestore, v mračnách
a oblakoch plynov (Orion mračnový komplex), objavený aj v iných galaxiách,
galaktických centrách.
Prvky v OORTovom oblaku
Oortov mrak (komét)  je  predpokladaná sférická oblasť ľadových objektov,  ktorá
sa  pravdepodobne  nachádza  na  okraji slnečnej sústavy za Kuiperovým pásom,
približne 50 000 až 100 000 AU od Slnka.Objekty v Oortovom oblaku sa skladajú
prevažne zo zamrznutej vody,amoniaku (NH3) a metánu (CH4).Počet objektov sa
odhaduje na 1 bilión.
Atóm síry
Slnečný vietor
V slnečnej  sústave  je  zloženie slnečného vetra identické slnečnej koróne,
73% vodíka,  25% hélia  a   zvyškové  nečistoty.  Slnečný  vietor  obsahuje
protóny,  alfa   častice  (jadrá   hélia),   elektróny.   Slnečný   vietor  vydúva
„bublinu“  v  medzihviezdnej  látke  (zriedené  plyny vodíka a hélia,  ktorými
je galaxia presiaknutá).
SUPERnova
Explózie supernov sú hlavným zdrojom všetkých prvkov ťažších ako kyslík
a  pri  mnohých  dôležitých  prvkoch  zdrojom  jediným.  Napríklad  všetok
vápnik v našich kostiach a všetko železo v hemoglobíne boli syntetizované
pri   explózii   supernov  pred   miliardami   rokov.   Supernovy  vnášajú  do
medzihviezdnej  hmoty ťažké  prvky a  obohacujú  tak molekulové mračná,
ktoré sú dejiskom tvorby nových hviezd.
Supernova typu Ia
Supernovám   typu  Ia  chýba hélium (He) a  obsahujú  vo  svojom  spektre
absorpčnú  čiaru  kremíku  (Si)  blízko svetelného  vrcholu.  Supernovy typ
u  Ia   majú  charakteristickú  svetelnú  krivku (graf jasnosti po explózii ako
funkcia času).  V okamihu  maximálnej  jasnosti  obsahuje spektrum čiary
stredne  ťažkých  prvkov od  kyslíka  po vápnik (Ca); sú to hlavné produkty
fúzie vo  vonkajších  vrstvách  hviezdy.  Mesiace po explózii, keď vonkajšie
vrstvy  expandujú  natoľko,  že  sa  stanú  priehľadnými,  začne  v  spektre
dominovať svetlo  emitované  materiálom  blízko jadra hviezdy: ťažké prvky
syntetizované  pri  explózii,  najvýznamnejším  i sú  prvky  skupiny  železa.
Rádioaktívny  rozpad  56Ni  (nikel)  cez   56Co  (kobalt)  na  56Fe  (železo)
produkuje vysokoenergetické fotóny.
Supernova typu Ib, Ic
Ranné  spektrá  typov  Ib  a  Ic  neobsahujú  čiary  vodíka  (H)  ani  výraznú
kremíkovú (Si) absorpciu blízko 615 nanometrov.
Atóm fosforu
Supernovy typu II
V  jadre  Slnka   sa   každú  sekundu  premení  589  miliónov ton vodíka  (H) na 584
miliónov  ton  hélia (He), rozdiel  hmotnosti 4,3 miliónov  ton  je premenený na čistú
energiu,  ktorá  je  vyžiarená  do  priestoru.  Hélium  vyprodukované  v  jadre   sa  tu
hromadí, dokiaľ  sa  teplota  v  jadre  nezvýši  na   úroveň,  ktorá  dovolí  fúziu  hélia.
Nakoniec   sa   vodík   v   jadre   premenou   na   hélium  a  postupným  rozriedením
vznikajúcim  héliovým „popolom“ vyčerpá, fúzia  sa spomalí, gravitácia získa prevahu
a začne  jadro stláčať. Zmršťovanie jadra zvýši  teplotu natoľko, že sa začne kratšia
fáza fúzie hélia, ktorá bude hrať úlohu  menej ako 10 % života hviezdy. Vo hviezdach
menších ako 10 hmotností Slnka sa  uhlík produkovaný fúziou  hélia  ďalej nespaľuje
a  hviezda  sa  potom  postupne  ochladzuje, tvorí sa degenerovaný elektrónový plyn
a  vzniká  biely  trpaslík.  Limitujúcim  faktorom v tomto procese je množstvo energie
uvoľnenej  fúziou,  ktoré  závisí  na  väzobnej  energii  v  atómových  jadrách.  Každý
následný krok produkuje postupne ťažšie a  ťažšie  prvky,  ktoré  sú  stále  tesnejšie
zviazané silnou  interakciou, čo znamená, že uvoľňujú pri fúzii menej energie, ako by
uvoľňovali  ľahšie jadrá. Najtesnejšie väzby v celom  atómovom  jadre má železo (Fe),
predstavuje „dno  údolia nuklidov,“ ľahšie prvky  uvoľňujú  energiu  pri fúzii a ťažšie pri
štiepení. Keď  sa   v   jadre  hviezdy  začne  hromadiť  železný „popol,“ gravitácia  do
aktívnej oblasti tlačí viac a viac hmoty,ktorá postupne prejde všetkými stupňami fúzie
: vodík na hélium protón-protónovým  cyklom,  hélium  na  uhlík  (C) tri  alfa  reakciou,
uhlík  s  héliom na  kyslík  (O), kyslík  na neón (Ne), neón  na horčík (Mg),  horčík na
kremík (Si) a kremík na železo (Fe).
NukleoSYNTÉZA Supernovy
Nukleosyntéza  supernov   je  výroba  nových  chemických   prvkov  vnútri   supernov.
Vyskytuje  sa  predovšetkým  v  dôsledku  výbuchu nukleosyntézy  pri  explozívnom
horení kyslíka (O) a kremíka (Si). Táto  fúzna  reakcia  vytvorí  prvky  ako kremík (Si),
síru (S),  chlór (Cl),  argónu (Ar),  sodík (Na), draslík  (K), vápnik (Ca), skandium (Sc),
titánu  (Ti)  a  prvky vrcholného  železa (iron  peak  elements): vanád (V),  chróm (Cr),
mangán (Mn),  železo (Fe),  kobalt (Co)  a  nikel (Ni). V dôsledku  ich  vyhodenia  zo
supernov sa zvýši ich abudancia v medzihviezdnom priestore.
Prvkové zloženie hmlovín
Najzastúpenejším  chemickým   prvkom  v  celom  vesmíre   je  vodík (H).  Je  preto
zrejmé,  že  vodík  je tiež  najbežnejším prvkom vo hviezdach a teda aj v hmlovinách,
ktoré  sú   s  hviezdami  vývojovo  zviazané.  Napriek   tomu,  že  vodík  je   najľahší
chemický prvok,  hmotnostne tvorí  až 70 % hmlovín. Ďalších  28 %  potom  pripadá
na  hélium, druhý najrozšírenejší (a  tiež  druhý  najľahší)  prvok  v  medzihviezdnom
prostredí a len 2 % na ostatné prvky.
Atóm sodíku
Prvky v kvazaroch
Kvazary vykazujú  dôkazy prvkov ťažších ako hélium naznačujúce,  že galaxie
prešli  masívnou fázou tvorby hviezd, v ktorej, v  čase  medzi Veľkým  treskom
a  prvými  kvazarmi,  vznikli  hviezdy III.  populácie. Emisné čiary vodíka  hélia,
uhlíka, horčíka, železa a kyslíka sú najjasnejšie čiary.
Vznik atómov prvkov vo Veľkom tresku
Ako sa vesmír postupne zväčšoval, teplota sa  zmenšovala, čo viedlo k ďalším
procesom  porušujúcim symetriu, ktoré sa prejavili  ako  známe  fyzikálne  sily
a  elementárne  častice. Tieto neskôr  umožnili  vznik  atómov  vodíku  a  hélia.
Tomuto procesu sa hovorí nukleosyntéza Veľkého tresku.  Väčšina  z  atómov,
ktoré boli vyrobené z veľkého tresku sú vodík spolu  s  héliom  a  stopami  lítia.
Obrie  mraky   týchto  živlov  neskôr  splynuli  pomocou  gravitácie   do  hviezd
a  galaxií,  a   ťažšie   prvky   boli   syntetizované   buď   vo   hviezdach   alebo
v supernovách.
Výroba ťažkých prvkov pri zrážkach neutrónových
hviezd
Nové pozorovania zrážok neutrónových hviezd ukazujú, že takáto udalosť môže
produkovať ťažké prvky, ako je zlato.
Nájdený vodík v Kvazare ULAS J1120+0641
Atóm draslíku
Medzihviezdna hmota
Medzihviezdna  hmota  je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami
v  našej  Galaxii  a  v  ostatných   galaxiách   tvorená  plynom,   prachovými
časticami, žiarením  a  magnetickými poľami. Medzihviezdny plyn tvorí 99%
celkovej  hmotnosti  medzihviezdnej  hmoty.  Skladá  sa  z atómov, molekúl,
atómových  a  molekulových iónov a voľných  elektrónov.  Pozostáva  najmä
z vodíka (70%), hélia (28%) a  ostatných  ťažších chemických prvkov (kyslík,
uhlík, dusík, neón, síra, argón).
Molekulárne mračno
Molekulárny mrak alebo molekulárne mračno je typ medzihviezdneho oblaku,
ktorého hustota  a  veľkosť  umožňuje vznik  molekúl, hlavne  molekulárneho
vodíka  H2.  Po vodíku je najbežnejší oxid uhoľnatý (CO), napriek tomu je ho
však asi 10 000krát menej. Medzi  ďalšie zaznamenané molekuly patria oxid
uhličitý, voda alebo kyanovodík.
Oxid uhoľnatý v kozme 
Oxid  uhoľnatý bol  nájdený  aj v  atmosfére  Marsu a  jeho  prítomnosť  bola
spektroskopicky  dokázaná   v   kome  komét.  CO   bol  v  medzihviezdnom
priestore   galaxií  prvýkrát  zistený  pomocou  rádioteleskopov  v  roku  1970.
Môže     byť    detekovaný    pomocou    ultrafialového    svetla    vesmírnymi
ďalekohľadmi.   Pozorovanie   oxidu   uhoľnatého   poskytuje   značnú   časť
informácií o molekulárnych  mračnách, v ktorých  sa  vytvára  väčšina  hviezd.
Atóm chlóru
Astrochémia
Astrochémia  je  štúdium  chemických látok nájdených vo vzdialenom vesmíre,
obyčajne v mrakoch molekulárneho plynu, ich vznik, interakcie a zánik.
KOZmochémia
Kozmochémia alebo chemická kozmológia je  štúdium  chemického  zloženia
hmoty vo vesmíre a ich  procesov, ktoré viedli k  týmto  skladbám. Deje sa tak
predovšetkým prostredníctvom štúdia chemického zloženia meteoritov
a iných fyzických vzoriek.
Kvantová chémia
Jednou z najdôležitějších oblastí kvantovej chémie je popis chovania elektrónov
v atómoch  a  molekulách  a  ich  vplyv  na  reaktivitu. Kvantová chémia leží na
rozhraní medzi chémiou a fyzikou.
Zoznam medzihviezdnych molekúl
Jedná sa  o zoznam  molekúl, ktoré boli zistené v  medzihviezdnom  priestore,
zoskupené podľa počtu komponentov atómov, ktoré zlúčenina obsahuje.
Atóm argónu – animácia
Kyanovodík v kozme
Kyanovodík (HCN alebo kyselina kyanovodíková) je anorganická bezfarebná veľmi
jedovatá kvapalina. HCN je tvorený v medzihviezdnych oblakoch.
MedziHVIEZDny ľad
Medzihviezdny ľad sa  skladá zo zŕn prchavých látok  vo fáze ľadu, ktorý sa tvorí
v  medzihviezdnom   priestore.  Zrná  ľadu   a   prachu  tvoria  základný  materiál,
z ktorého bola vytvorená slnečná sústava. V týchto ľadoch  dominuje voda (H2O)
a metanol (CH3OH), taktiež obsahuje amoniak (NH3), oxid uhoľnatý (CO) a oxid
uhličitý  (CO2).  Takisto  môže   byť   prítomný  zmrazený  formaldehyd  (H2CO)
a molekulárny vodík (H2).
Astronomická spektroskopia
Astronomická  spektroskopia  je technika spektroskopie  používané v astronómii.
Cieľom štúdie je  spektrum  elektromagnetického   žiarenia,  vrátane  viditeľného
svetla,  ktoré  je  vyžarované  z  hviezd  a  iných  horúcich  vesmírnych  objektov.
Spektroskopiou možno odvodiť  mnoho  vlastností  vzdialených  hviezd a  galaxií,
ako je napríklad ich  chemické zloženie, teplotu, hustotu, hmotnosť, vzdialenosť,
svietivosť a vzájomný pohyb pomocou merania Dopplerovho posunu.
Skandium – elektrónová konfigurácia s priesvitnými
orbitálmi
Emisné spektrum
Emisné spektrum chemického prvku alebo chemickej zlúčeniny je spektrum
frekvencií     elektromagnetického     žiarenia     vyžiareného   (emitovaného)
v dôsledku prechodu  atómových  elektrónov z vyššieho energetického stavu
do nižšieho energetického stavu. Emisia je proces, pri ktorom látka uvoľňuje
energiu vo forme elektromagnetického žiarenia.
Absorpčné spektrum
Absorpčná spektroskopia meria absorpciu žiarenia v závislosti na frekvencii
a vlnovej dĺžke, v dôsledku interakcie so vzorkou. Vzorka absorbuje energiu,
tj.  fotóny.  Intenzita  absorpčných  variácií  ako  funkcia  frekvencie  a  táto
variantnosť je absorpčné spektrum.
Spektrálne charakteristiky prvkov
V periodickej tabuľke  si  vyberiete  prvok, ktorého spektrálneho čiary chcete
zobraziť.  Prechod  elektrónu  z   vyššej   energetickej  hladiny  do  nižšej je
sprevádzaný  vyžiarením fotónu. Rozdiel dvoch  možných diskrétnych energií
elektrónu v atóme  zodpovedá  vyžiarenému/pohltenému fotónu určitej vlnovej
dĺžky.Hovoríme,že atóm má na tejto vlnovej dĺžke, resp. frekvencii spektrálnu
čiaru. Relatívna  intenzita  spektrálnej čiary zodpovedá  pravdepodobnosti, že
bude  vyžiarený fotón s danou  frekvenciou, tj. že nastane  prechod elektrónu
medzi  energetickými  hladinami, ktorých  rozdiel   zodpovedá  energii fotónu
o danej vlnovej dĺžke.
Titán – AMINácia
V okolí čiernej diery objavili kyanovodík (HCN)
VODA (H2O) na  Marse
Atómy hélia (He) v extrémnych magnetických poliach
(Biely trpaslík, Neutrónová hviezda, Magnetar)
Obervatórium Herschel našla molekuly kyslíku (O2)
Exoplanéty s výskytom uhlíku (C)

Zdroj obrázku


Psychonautika
Zdroj obrázku
English Wikipedia (hereoriginally)
Autor:
Zdroj textov: Wikipédia

Comments are closed, but trackbacks and pingbacks are open.